Prišiel deň rozlúčky s najstarším synom. Celá rodina vyprevádzala vojaka. Všetci mali v očiach slzy. No len Katka plakala usedavo, ako by jej vytŕhali srdce z hrude. Večer, keď už všetci spali, stiekla zo sĺz znova. Lebo na slová najstaršieho syna sa bez sĺz myslieť nedalo:
„Dovidenia, mama, dávaj mi pozor na otca.“
To mama povedal prvý raz.
Rekord bežkyne a v súčasnosti trénerky Jarmily Kratochvílovej (*1951), bývalej československej atletickej reprezentantky z Golčovho Jeníkova dovŕši deň pred otvorením tridsiatych novodobých olympijských hier 2012 v Londýne, 29 rokov. Keby ho práve na nich niekto prekonal, stalo by sa to v tridsiatom roku jeho trvania...
Keby žil, oslavoval by český herec Miloš Kopecký dnes, 22. augusta 2022, sto rokov od svojho príchodu na svet. Pretože ho pred však pred dvadsiatimi šiestimi rokmi opustil, môžu toto výročie namiesto neho osláviť iba jeho diváci a čitatelia. Hoci aj prostredníctvom nasledujúcich textov, ktoré som zo stretnutí s ním urobila v rokoch 1983 až 1997.
Nemá krištáľové, ale má krídla
A tie krídla ju 27. decembra 2021 odniesli vo veku 86 rokov z nášho sveta. V ten deň spisovateľka, editorka, riaditeľka, spoluzakladateľka a neskôr majiteľka vydavateľstva Q111 Kveta Dašková zomrela.
Pôvodne redaktorka vydavateľstva Mladé letá, po prevrate vydavateľstva Archa, sa ako autorka venovala literatúre faktu pre deti, ako vydavateľka literatúre faktu pre dospelých i prvotinám slovenských autorov. Knihy slovenských autorov i prekladovú literatúru vydávala vo vlastnej výtvarnej úprave a jej vydavateľskú činnosť možno charakterizovať lakonickým - nebála sa vydávať kvalitné knihy. Od založenia Q111 uplynulo tento rok 30 rokov. Nasledujúca reportážna esej uverejnená pôvodne pri príležitosti 25. výročia založenia vydavateľstva Q111 vychádza na martam.sk ako pocta in memoriam výnimočnej spisovateľskej i vydavateľskej osobnosti Kvety Daškovej.
Ešte nikdy som na Vianoce neprežívala také napätie. Nikdy som nenavarila tak rýchlo (a zle...) a ešte nikdy som nemala taký problém, ako svojho syna obdarovať, no do poslednej chvíle neprezradiť, ako. A tak som si vymyslela, že darček preňho nemám doma, a preto potrebujem jeho pomoc.
Stred našich rodinných vesmírov sa vysunul kamsi do samoty vlastných záujmov a izieb, k hifi vežiam, počítačom, k televíznej obrazovke (alebo dokonca k dvom či trom – podľa počtu členov rodiny). Aby si každý mohol pozerať vlastný program.
Chladneme. Ale predsa – o konvencii papierových blahoželaní ťažko jednoznačne tvrdiť, že je zbytočná. Naopak, môže mať hlboký zmysel.