Príloha k menu – štople do uší

Autorka: Marta H. Moravčíková

Zdroje: www.uniba.sk, RestaurantNoise.com, www.uvzsr.sk

Predstavte si, že čašníci a servírky obsluhujú hostí s chráničmi sluchu na ušiach. Komunikujú iba písomne a na záver objednávky hosťovi ukážu kartičku s nápisom: Želáte si k jedlu (káve, vínu či koňaku, zákusku a pod.) aj štople do uší? Hosť pokrúti hlavou a odpíše, že pri obede plánuje rokovať s obchodným partnerom a namiesto o štople požiada o stíšenie hudby, ktorá dobreže netrhá ušné bubienky. Lenže to vraj šéf vraj nedovolí; stoly sú blízko seba a hostia by sa mohli navzájom počuť...

Bez chráničov do baru nechoď

Absurdné? Vôbec nie. Ak by sa v reštauračných či kaviarenských zariadeniach mali dodržiavať predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, chrániče sluchu by v niektorých z nich mali byť pre personál povinné. Tam, kde dotvorenie atmosféry tlmenou hudbou nahrádza ohlušujúca hudobná produkcia takej intenzity, že hostia už pri objednávke musia kričať, hrozí personálu vzhľadom na dlhodobé vystavenie hluku bez chráničov uší závažné poškodenie sluchu.

O hosťoch sa v predpisoch nehovorí. Možno preto, lebo sa predpokladá, že z podniku s priveľmi ohlušujúcou hudbou buď okamžite odídu, alebo si povedia – nikdy viac. Hoci napríklad v krytých nákupných centrách, akými sú auparky, maxy, eurovey, polusy a ďalšie umelé kryté štvrte či mestá, im aj takéto predsavzatie môže byť nanič. Kakofonický hluk v týchto kolosoch, kde si muziku podľa vlastného vkusu (či nevkusu) vyhráva nielen každá „avenue“, „road“, „street“ či „gate“, ale aj každá kaviareň, reštaurácia, predajňa, pošta, ba aj toaleta, vysoko prevyšuje hluk diaľničnej premávky.

Hlasný tichý zabijak

Poškodenie sluchu sa podľa odborníkov začína pri opakovanom hluku s hodnotou 85 decibelov. Hlučná reštaurácia pritom stresuje personál aj hostí deväťdesiatimi decibelmi, hlučná hudba z rádia osemdesiatimi, koncert rockovej skupiny (a v mnohých stravovacích zariadeniach nebýva jeho reprodukovanie výnimočné) máva intenzitu až stodvadsať decibelov. A neprimeraný hluk môže poškodiť nielen sluch, ale aj nervový systém, schopnosť koncentrácie a činnosť srdca.

Z údajov Úradu verejného zdravotníctva SR vyplýva, že problémy so sluchom pre hlasnú hudbu hrozia pracovníkom v 47 profesiách vrátane čašníkov a čašníčok. Chrániče sluchu, či aspoň štople v ušiach, by im však majitelia podnikov sotva dovolili nosiť. Prinajmenšom preto nie, že nutnosť písomnej komunikácie s hosťami, bez ktorej by sa v takom prípade zrejme neobišli, by zdržiavala. Ekonomickejšie by sa im nepochybne videli prípadné pokuty.

Čím viac decibelov, tým viac piva?

Ešte menej pravdepodobné je, že by sa ochrany sluchu dožadovali sami čašníci a čašníčky. V nejednom prípade totiž práve oni púšťajú hudbu v prevádzkach tak nahlas, že je to za hranicami znesiteľnosti. Jedni preto, že nevedia, čo činia – vzhľadom na svoj sluch aj vzhľadom na možné odplašenie hostí, druhí preto, lebo im to, ako tvrdia, prikazuje šéf. Jeden údajne preto, aby sa hostia navzájom nevyrušovali rozhovorom, iný sa zrejme opiera o zahraničný experiment, podľa ktorého v pivárňach, kde hrá hlasná hudba, pijú hostia pivo rýchlejšie. Experiment je však trochu sporný. Robil sa na miniatúrnej vzorke konzumentov z dvoch barov a aj jeho autori pripustili, že skutočné príčiny zvýšenej konzumácie piva pri extrémnych decibeloch nepoznajú. Pripúšťajú nanajvýš jednu – prihlasná hudba v pivárni počas pokusu takmer znemožňovala rozhovor, takže hostia namiesto rozprávania pili. Kto by však postavil svoje pohostinstvo na tomto fakte, mohol by sa popáliť. Iné výskumy totiž dokázali, že v podnikoch, kde nehrá nijaká hudba, zotrvajú zákazníci dlhší čas.

Mŕtvy sluch nemožno vzkriesiť

Podľa výskumu Ústavu hygieny Lekárskej fakulty UK v Bratislave patrí hluk k najrozšírenejším škodlivým vplyvom životného a pracovného prostredia. Je o to nebezpečnejší, že každá zničená bunka vo vnútornom uchu je definitívne stratená a nenahraditeľná. Okrem toho hluk zrýchľuje pulz a dych, zvyšuje produkciu stresových hormónov, krvný tlak, vylučovanie tráviacich štiav. Že by v stravovacích zariadeniach púšťali hudbu ohlušujúco nahlas pre predpoklad, že hosť sa pri nej zasýti skôr, a ak ho navyše aj ruší, rýchlo uvoľní miesto ďalším hosťom?

Efekt tohto postupu však môže byť aj opačný. Veď v internetových hodnoteniach stravovacích podnikov sa napríklad objavili pomerne zhusta aj takéto poznatky:

Reprodukovaná hudba vo vašej reštaurácii nevyvoláva pozitívne emócie, navyše je dosť hlasná. Reštaurácia je zvyčajne takmer prázdna, hoci jedlo je vždy top.

Do reštaurácií chodím už len sporadicky. Prekáža mi príliš hlasná hudba.

Táto reštaurácia ponúka veľmi dobré jedlá, steaky sú fantastické, ale prekážala mi príliš hlasná hudba.

Ignorovať znamená odplašiť

S podobnými poznatkami korešpondujú aj údaje www.hotelblog.sk, kde sa okrem vystríhania majiteľov barov, reštaurácií, kaviarní či bufetov pred špinavými obrusmi, ulepenými jedálnymi lístkami, nedbalo oblečeným personálom, nedostatočným vetraním, zápachom z kuchyne, špinavou dlážkou či toaletami uvádza ako negatívum vyháňajúce hostí aj – priveľmi hlasná hudba. Práve ona hostí odradí často už pri vchode a neraz odídu bez toho, aby si čo i len na chvíľu sadli. Varuje ich skúsenosť: s prosbou o stíšenie decibelov na takú úroveň, aby sa hostia pri stole nemuseli prekrikovať, zvyčajne nepochodia. Alebo im personál ochotne sľúbi vyjsť v ústrety, ale hudbu stíši tak minimálne, že reve rovnako nahlas.

Hluk z nekultivovaného reprodukovania hudby znásobuje aj fakt, že dimenzovanie kaviarenských či reštauračných priestorov máloktorý majiteľ konzultuje aj s odborníkmi na akustiku. Lenže tam, kde sa ráta s veľkým množstvom ľudí, je mimoriadne dôležitá. Lomoz z kuchyne či toaliet, nehovoriac o vrave hostí, ak sú priestory plné, totiž môže neprimeranú hlasitosť hudby ešte znásobiť. Ignorovanie týchto faktov znamená vyháňanie hostí. Alebo ozajstnú nevyhnutnosť rozšíriť sortiment o štople do uší...